Som len malý vtáčik, ktorý robí to najlepšie, čo vie, s tým, čo má.
Dávno pradávno náš svet zachvátili plamene. Všetky zvieratá, vtáky a ľudia sa snažili uniknúť všetko ničiacim plameňom. Matka Sova, ktorá mala vtáky na starosti, sa ich snažila zorganizovať, aby takto účinnejšie dokázali uniknúť a zachrániť sa. Zhromaždila všetky vtáky okolo seba. Zavolala orly, plameniaky, papagáje, škorce, vrabce … a všetci sa zleteli. Všetci, okrem malého vtáčika, ktorý na jej volanie neodpovedal a vyzeral, že si ju vôbec nevšíma. Preto mu netrpezlivo povedala:
„Malý vtáčik, malý vtáčik, čo to robíš? Musíme odletieť!“
Ale malý vtáčik sa vôbec nezastavil, len podišiel k okraju vodnej hladiny, nabral vodu do svojho malého zobáčika a pokračoval v hasení ohňa. Matka Sova zostala zmätená. Preto skríkla na malého vtáčika:ň
„Malý vtáčik, malý vtáčik, hneď teraz poď sem, lebo všetci zahynieme!“
Ale malý vtáčik pokračoval vo svojej ceste k vode, nabral ju do svojho zobáčika a vrátil sa späť, aby ju vylial na oheň…
Matka Sova skríkla: „Malý vtáčik, čo to robíš?!“
A tu sa malý vtáčik obrátil k Matke Sove a pokojne odvetil: „Som len malý vtáčik a robím najlepšie, čo viem, s tým, čo mám.“
Matku Sovu jeho odpoveď tak zasiahla, že zastavila exodus vtákov, nasledovala malého vtáčika k vode a začala tiež hasiť plamene. Ostatné vtáky sa tomu zobďaleč prizerali, no čoskoro sa aj oni pripojili a pokúšali sa zahasiť plamene. Postupne sa pridali ostatné zvieratá a čoskoro sa každý snažil uhasiť plamene. Nakoniec sa vrátil aj človek a s jeho pomocou sa podarilo oheň uhasiť. Svet bol zachránený a život pokračoval ďalej vďaka jednému malému vtáčikovi, ktorý to nevzdal a robil len to najlepšie čo mohol, s tým, čo mal…
Vždy, keď sa ma ľudia pýtajú, čo robím, odpoviem: „Som len malý vtáčik, ktorý robí to najlepšie, čo vie, s tým, čo má.“
LaDoris Payne (zdroj pôvodného príbehu neznámy)
Preložila: Gabika Dunajčíková